Ako sa stať ekologickým cestovateľom?

Čítanie na 12 minúty

Ekologické cestovanie – trend alebo rozmar? Sabina Ławrow – cestovateľka, ktorá cestuje po svete na vlastnú päsť, píše o podstate pomalého cestovania.

Anthony Bourdain – kuchár a cestovateľ, ktorý sa však radšej nazýva spisovateľom. Muž, ktorý precestoval celý svet, je v strednom veku, objavuje a prežíva ho tak trochu ako dieťa, veľmi emotívne a vždy pred kamerou. Nebál sa ťažkých tém, sedel za stolom s každým, s hviezdami aj s obyčajnými ľuďmi. Bol a stále je zdrojom citátov a myšlienok, na ktoré sa nezabúda. Jeden z mojich obľúbených:

Cestovanie nie je pekné. Nie vždy je aj pohodlné. Niekedy bolí a dokonca láme srdcia. Ale to je v poriadku. Cestovanie nás mení a malo by nás meniť. Zanecháva stopy na našej pamäti, vedomí, duši a tele. Odnášame si niečo pre seba. Dúfam, že za sebou zanechávame aj niečo dobré.

Tony mal možno na mysli širší kontext, ale tento citát použijem ako východisko k téme vedomého cestovania.

Cestovanie ako splnený sen

Cestovanie ešte nikdy nebolo také jednoduché. Nízkonákladové letecké spoločnosti sú vynálezom posledných 10 – 15 rokov. Väčšina z nás sa tiež aspoň raz ročne vydá ďalej na iný kontinent. Počas týchto niekoľkotýždňových ciest takmer každý z nás čerpá potešenie zo sebarealizácie, objavovania nových, inšpiratívnych ľudí a kultúr. Ak by sme chceli jedným slovom zhrnúť to, čo robia travel blogeri, je to to, čo nás inšpiruje. Motivujú a ukazujú, že je možné ísť do vysnívanej destinácie. Alebo možno dokonca žiť z cestovania. Dokazujú, že je to ten najlepší scenár pre život. Nesmieme však zabúdať, že so všetkými týmito benefitmi musí prísť aj zodpovednosť.

• 

• 

Zodpovednosť – prvá zásada cestovania

Cestovatelia na plný úväzok sa často venujú témam ekológie, sociálnej nerovnosti, minimalizmu v cestovaní alebo tzv. pomalému cestovaniu. Jednou z mojich obľúbených akcií je „The Adventure Bag“. Akcia, ktorú vytvoril Jackson Groves, nás nabáda, aby sme si všade, kde trávime dovolenku, vyzbierali vrece s odpadkami. Nepremýšľať, kto ich tam nechal, a zanechať miesto čistejšie, ako sme ho našli. Len tak ďalej. Môžu to byť odpadky z pláže alebo z túry v horách. Prestaňte si myslieť, že to nie je môj problém, že to tam nechal niekto iný. Musím sa priznať, že ja sama som najprv začala na vlastnom dvore. V tom čase som žila v Londýne a cestou na metro som vždy videla množstvo odpadkov. Bez filozofovania som ich začala každý deň cestou do práce zbierať a hádzať do smetí na stanici. Susedia boli najprv prekvapení, potom poznamenali, že „konečne niekto“, a po čase začali robiť to isté. Ale asi najväčší šok pre mňa bolo množstvo odpadkov, ktoré som v Nórsku videl. Všetci vieme, že rozvojové krajiny s tým majú veľký problém, ale Škandinávia? Bolo to parkovisko neďaleko Lofot, jedného z najkrajších miest v Európe.

Podstata pomalého cestovania

Táto myšlienka sa možno mnohým nebude páčiť, ale čo keby sme sa vyhli miestam, ktoré sú uvedené v sprievodcovi? Tieto najpopulárnejšie miesta UNESCO produkujú najviac odpadu. Sú tiež najviac pošliapané. V duchu pomalého cestovania môžete uvažovať o tom, že sa dostanete mimo vyšliapaných ciest, a tak alternatívou k Marcu Picchu je Choquequirao a k Antelope Canyon niekoľko ďalších piesočných kaňonov v oblasti. Miestnou alternatívou k Zakopanému môžu byť Bieszczady alebo Izerské hory. Najmä ak nemáme radi davy a nechceme veľa utrácať. Toto je pre mňa pomalé cestovanie.

Je to iný prístup k cestovaniu, ktorý sa nezameriava na počet navštívených miest, ale na náš osobný prehĺbený vzťah s miestnymi ľuďmi, kultúrou a jedlom. Pomalé cestovanie nie je len o rýchlosti. Je skôr o spomalení, aby sme mohli cestovať správnou rýchlosťou. Prežívanie namiesto ponáhľania sa. Nájdenie správnej rovnováhy medzi príliš rýchlym a príliš pomalým tempom. Takéto cestovanie je zamerané na vzdelávanie a myšlienku byť v prítomnom okamihu, pričom zostáva udržateľné voči miestnym komunitám a životnému prostrediu.

Nie kvantita, ale kvalita – aj počas cestovania

Stojí tiež za úvahu, či sme schopní vidieť celé Taliansko za týždeň alebo dva? Má to vôbec zmysel? Prečo namiesto toho, aby sme jazdili ako blázni a len odškrtávali miesta, nezostať na jednom mieste a nezažiť ho naplno? Zároveň menej znečisťujeme životné prostredie. Kratšia dopravná vzdialenosť znamená aj menej odpadu a menej benzínu. Keď budeme na mieste, bude pre nás jednoduchšie podporovať miestne podniky. Masový cestovný ruch ovládajú veľké korporácie a zisky sa nedostávajú k malým miestnym firmám. Najlepšie je ubytovať sa v malých rodinných hoteloch či v airbnb. Podľa princípu ekonomiky – čím bližšie necháte peniaze, tým skôr sa vám vrátia.

Miesta dobré pre vás aj pre planétu

Vyberajme si hotely, ktoré žijú v súlade s prírodou. Existuje čoraz viac združení a komunít, ktoré takéto ubytovanie združujú. Tento rok som navštívila takýto udržateľný hotel v Južnom Tirolsku v Taliansku. Naturhotel Leitloff je jedno z mála miest v Európe, ktoré je úplne energeticky a klimaticky nezávislé. Využívajú solárne panely a vlastné ekologické pece na drevo. Mnohé hotely na Islande využívajú geotermálnu energiu, ktorej je tu dostatok. To však nie je všetko, hotel má dokonca vlastnú farmu a záhradu, a čo vyprodukujú – pristane na tanieroch hostí. Všetky jedlá sa pripravujú podľa ročného obdobia. Hotel je po nedávnej generálnej rekonštrukcii tiež kompletne postavený z prírodných stavebných materiálov. Okrem toho je to rodinný hotel a každý sa tu cíti ako výnimočný hosť. Má to vplyv na cenu za noc v hoteli? Nie nevyhnutne. Presvedčte sa o tom sami.

Na moju radosť sa v čoraz väčšom počte hotelov stretávam so správou, často podanou príjemným alebo zábavným spôsobom: „Možno nemusíte každý deň používať nový uterák. Ak ho chcete použiť znova – zaveste ho, a ak chcete nový, nechajte ho na zemi.“ A vidím to skôr v lepších hoteloch. Ekológia je štýlová, nie je v rozpore s luxusom! Niekedy stojí za to zvážiť aj to, či potrebujeme všetky tie malé fľaštičky so šampónom alebo krémom. Budeme ich naozaj používať, alebo skončia doma v zásuvke? Je to však najlepšie pre životné prostredie, pretože hotel používa veľké naplnené dávkovače. Existujú aj hotely, ktoré dokonca recyklujú mydlo! Použité mydlo sa zozbiera a podrobí sa ďalšej tepelnej úprave, ktorá zničí všetky baktérie. Nové kocky sa najčastejšie darujú nadáciám na podporu najchudobnejších.

Šetrenie a cestovanie

Dobrá ekológia znamená aj úspory. Vezmime si napríklad náklady na elektrinu a vodu – ak počas cestovania neplatíme tieto účty, často z lenivosti necháme svietiť svetlo, keď ideme von. Možno to neplatíme priamo, ale určite je to zahrnuté v cene hotela. Podobne je to aj s vodou. A nie je to len o peniazoch. Nedávno som bol v Jordánsku. Až na konci cesty som zistila, že voda je tam obmedzená! Otepľovanie klímy a púštne podnebie spôsobilo, že táto krajina zápasí s obrovským problémom s vodou. Nielen na pitie, ale aj všeobecne. Žiaľ, tento jav bude časom narastať, najmä v tropických krajinách. Ako turisti  skrytí pod tienidlom sa pred nami skrýva aj nepríjemná pravda. Hotel vytvára rezervy pre naše pohodlie, ale v istom zmysle berieme túto vodu obyvateľom. Bol to pre mňa šok, aj keď som toho už toľko videla.

• 

• 

Čo môžete robiť počas cestovania?

Čo môžeme robiť na mieste? Môžeme sa vzdelávať. Môžeme slušne povedať personálu hotela, že napríklad netriedi odpad, alebo sa spýtať, čo sa deje so zvyškami raňajok? Môže sa ukázať, že informácia pôjde vyššie a budeme mať vplyv na zmeny vo vedení hotela. Nečakala som (cestovanie je najlepší učiteľ), že cestovanie ovplyvní moje rozhodnutia o recyklácii. Triedime, hádžeme do vhodných kontajnerov (aspoň dúfam) a odpadky nám zázračne miznú pred očami. Nevieme, čo sa bude diať ďalej. Len 30 – 40 % plastov sa dá recyklovať, zvyšok sa zakopáva alebo spaľuje, čím sa do atmosféry vypúšťajú stovky ton skleníkových plynov. Polovica plastov zozbieraných na recykláciu sa vyváža aj do krajín mimo EÚ. A v rozvojových krajinách môžeme dokonale vidieť, čo sa deje ďalej a koľko toho produkujeme. Rieky a cesty sú plné plastov a odpadu. Keď som cestovala miestnym autobusom po Afrike, dokonale som vedela, bez toho, aby som vystrčil nos, či prechádzame cez dedinu. Jednoducho to tam smrdelo plastom. Na tej istej kontaminovanej pôde neskôr zasadili v domácej záhrade mrkvu. Ak si netrúfame na rozhovor s miestnymi obyvateľmi, možno aspoň obmedziť výrobu plastových fliaš na mieste tým, že si so sebou vezmeme fľašu na vodu. Pime vodu z vodovodu všade, kde môžeme. V celej Európe je voda z vodovodu bezpečná na pitie. A na Islande je vo vodovode ešte lepšia a chutnejšia voda ako v našich fľašiach. Na moju radosť – vidím čoraz viac lacných hostelov, ktoré majú dávkovače vody na naplnenie fľaše úplne zadarmo.

Alternatívne dopravné prostriedky

Osobne nemám rada extrémy, ale aj ako cestovateľka na plný úväzok by som bola pokrytec, keby som žiadala úplne sa vzdať leteckej dopravy. Táto téma sa otvára čoraz častejšie. Z hľadiska kilometrov sú skutočne najekologickejšie lode, potom vlaky, autobusy, autá a nakoniec lietadlá. Až pri dlhých vzdialenostiach sa ukazuje, že let je nielen najpohodlnejšou možnosťou, ale aj podobnou cestnej doprave v zmysle zanechanej ekologickej stopy. Takže možno pri kratších trasách, napríklad Berlín – Varšava, sa oplatí zvážiť vlak namiesto lietadla. A na mieste je niekedy lepšie použiť autobus (vďaka autobusovým pruhom sú v špičke oveľa rýchlejšie) alebo metro. Často je to najväčšie dobrodružstvo, najmä pri dlhších cestách. Časť Afriky, Južnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie som precestovaal miestnymi autobusmi. Na rozdiel od zdania funguje diaľková autobusová komunikácia v Ázii alebo Južnej Amerike lepšie ako u nás. Pri cestách po Peru a Bolívii som pravidelne využívala nočné autobusy. Šetrila som tak za ubytovanie! A autobusy boli tak dobre vybavené, že som také autobusy v Európe ešte nevidela. Sedadlá boli rozložené tak, že som mala veľa miesta na nohy a príručnú batožinu, presne ako v prvej triede v lietadle. Cena? 10-15 dolárov za 500 alebo 1000 km. Zoznámila som sa aj s ďalšími spolucestujúcimi a hodiny sme si vymieňali názory.

• 

• 

V Lisabone som však využívala historické električky. Staré drevené vagóny vyzerali na fotografiách nádherne, ale jazda bola aj perfektnou príležitosťou stretnúť sa s Lisabončanmi a vidieť, ako naozaj vyzerá ich život. Spravidla je ľahšie spoznať kultúru krajiny v bare ako v múzeu. Skvelým nápadom je tiež požičať si na mieste bicykel a pohybovať sa vlastnými svalmi s nulovou stopou. Trochu pohybu a je to ideálne na mestské výlety. Nemusíme sa starať o parkovanie, všade sa dostaneme, často aj najrýchlejšie. Mestá ako Berlín (kam sa s autom bez ekologickej nálepky nedostanete, staré a naftové autá sú zakázané) alebo v poslednom čase aj Londýn je ako stvorený pre cyklistov, kde sa vybudovalo množstvo chodníkov. V Londýne som to mala do práce asi 10 km. Na bicykli asi 40 minút a metrom? Minimálne 40 minút, často aj dlhšie. Pri presunoch medzi mestami sa tiež oplatí zvážiť možnosť využitia blablacar alebo sa jednoducho opýtajte spolucestujúcich z hotela, či nejdú rovnakou cestou, a podeľte sa o cestovné náklady. Noví priatelia zaručení.

Uvedomelý cestovateľ je dobrý cestovateľ

Keď opustíte mesto a navštívite národné parky, snažte sa neodbočiť z vyznačenej cesty. Nie každý vie, že na takýchto miestach je zakázané zbierať huby alebo dokonca šišky. To všetko v záujme ochrany prírody. Podobne je to aj s koralovým útesom. Nedávno som bola pri Červenom mori a zarazilo ma, ako veľmi je koralový útes poškodený. Voda bola priezračná a ja som nevedela, prečo útes umiera… Ukázalo sa, že to spôsobil človek. Príliš veľa ľudí sa ho dotýkalo, stálo na ňom a ničilo jemné tkanivo podmorského života.

Jednou z menej často diskutovaných tém je vyhadzovanie organického, biologicky rozložiteľného odpadu, napr. ovocia. Kým odhodiť jadrovník z jablka niekam do kríkov je prijateľné, vyhodiť šupku z banánu nemusí byť až taký dobrý nápad. Dôvodom je, že pri preprave banánov do Európy sú tieto postriekané množstvom chemikálií, aby sa zlikvidovali škodcovia. A to sú úplne iné látky ako tie, ktoré sa používajú na našich poliach. Možno to nie je veľký problém, ale môže to ublížiť napríklad mravcom. Podobne aj cigaretový ohorok, ktorý obsahuje množstvo jedovatých látok, môže byť pre našich malých priateľov smrteľne nebezpečný. Ako sa Novozélanďania presvedčili na vlastnej koži, nie tak dávno doviezli z Európy niekoľko živočíchov (vrátane potkanov, vačíc), ktoré sa bez prirodzených protivníkov rozmnožili závratným tempom a stali sa inváznym druhom ohrozujúcim napríklad endemické papagáje alebo nelietavé kivi. Dnes nás po príchode na Nový Zéland dôkladne kontrolujú – či nemáme blato na topánkach a v stane (kde môže byť hmyz). Takisto si nesmiete priniesť mäso alebo ovocie.

Našou prioritou je postarať sa o tieto veľmi ohrozené miesta vyhynutia, ktoré si vyžadujú zodpovedné cestovanie. Nech je to náš príspevok k ochrane budúcich generácií. Spýtajte sa, čo žirafy jedia, a kúpte im v národnom parku špeciálne krmivo. A koláčiky si nechajte na večer, keď pocítite hlad. Naše kačice obyčajné by sme nemali kŕmiť chlebom, ale semienkami alebo zeleninou.

Dobré a zlé stránky suvenírov

Neviem, či to ešte niekto robí, ale určite by sme nemali kupovať suveníry vyrobené zo zvierat alebo ich častí, ale ani mušle či koraly – najmä ak nepoznáme ich pôvod. Turistický priemysel je obrovský biznis, na ktorom chce každý zarobiť a tieto veci sa najčastejšie získavajú nelegálne.

Jedným z najväčších tajomstiev turistického priemyslu je, že takmer všetky magnetky na celom svete sa vyrábajú v Číne. A dvakrát sa zamyslime, či tento šmejd potrebujeme a či o rok neskončí v skrini alebo, ešte horšie, v odpadkovom koši. Už päť rokov nosím pri kľúčoch krúžok, ktorý mi vyrobil remeselník na ulici, hoci som sa za ten čas päťkrát sťahovala. Rada zbieram aj krásne pohľadnice, ale držím sa pravidla, že musia byť s portrétmi, potom si nechávam jeden štýl. Najlepšími darčekmi pre rodinu sú spravidla tie, ktoré zjeme alebo vypijeme. So svojimi blízkymi sa tak podelíte o časť kultúry, veď kuchyňa je jej dôležitou súčasťou.

Máte na výber? Vyberajte múdro

Keďže sme sa opäť ocitli v kuchyni, na záver si spomeniem na Anthonyho Bourdaina. V jednej zo svojich relácií „Parts Unknown“ z Jamajky po stretnutí s Chrisom Blackwellom, zakladateľom vydavateľstva Island Records, dospel k záveru, že problém je v tom, že bohatí ľudia chcú žiť jednoduchý život, ako je život jamajského rybára. Ale žijú takýmto životom, pretože nemajú peniaze. V skutočnosti nejde o to, aby sa z nás všetkých stali environmentálni extrémisti. Každý extrémizmus je zlý. Stačí, ak budeme mať na výber – vyberajme si múdro. Rozmýšľajme v mikrokozme okolo nás. Odpoveď na otázku v nadpise – dúfam, že to nebude ani krátkodobý trend, ani rozmar bohatých mileniálov, ale racionálne rozhodnutie pre cestovateľov, ktorí myslia empaticky a dlhodobo. Etické cestovanie bude pokračovaním tohto článku.